V tejto sekcii sa dozviete presnú charakteristiku (definície) zbrani a príslušenstva použitých v tejto hre a nielen v nej.
ČO JE TO ...
Granát
...je zbraň na základe trhaviny. Jedná sa o kovové teleso, ktoré je naplnené explozívnou látkou. Granát je zložený z výbušniny a obalu, ktorý sa vplyvom explózie rozletí do okolí a v podobe šrapnelov zasahuje cieľ. Hlavnou smrtiacou zbraňou granátu tak nie je jeho explozívny potenciál, ale časti plášťa, ktoré vplyvom explózie získavajú pohybovú energiu.
Granáty sa môžu rozlišovať podľa svojej funkcie:
Útočný – granát, ktorý je zo slabého plášťa a v ktorom sa nachádza len málo výbušniny. Má za úlohu nepriateľa zastrašiť a podporiť útočiace jednotky, preto je jeho smrtiaca zóna na menšom rozsahu.
Obranný – granát, ktorý má silný plášť. Je používaný obrancami, ktorí sa väčšinou môžu schovať do pripravených pozícii, a preto je jeho smrtiaca zóna omnoho väčšia.
Oslepujúci – granát má za úlohu oslepiť zasiahnutého. Využíva sa pri záchranných a prepadových akciách, behom ktorých nie je zmyslom zabiť protivníkov. (aj keď mnohokrát je práve taký „flashbang“ predzvesťou fyzickej likvidácie živého cieľa)
Ohlušujúci – granát je určený pre demoralizujúce akcie, má za úlohu vyradiť nepriateľa vplyvom šoku a zmätku.
Puška
...je typická zbraň, ktorá sa pri streľbe opiera o rameno. Má drážkovaný vývrt hlavne, t.j. vývrt obstaraný drážkami a poľom, ktoré udeľuje strele rotačný pohyb v smere pozdĺžnej osi hlavne. Let strely je tak stabilnejší. Dĺžka pušky obyčajne presahuje jeden meter. Pušky sa zväčša členia do jednotlivých skupín podľa:
1. funkcie: jednoranové, opakovacie, samo nabíjacie, automatické
2. spôsobu uzamknutiu záveru: rotáciou závorníka, vloženou závorou, kolísaním závorníka, atď.
3. systému ovládania opakovacích funkcií: spodnou pákou, účinkom spätného rázu, s využitím tlakov plynov, atď.
4. taktického využitia: ostreľovačské, útočné automatické, ľahké karabíny, atď.
Moderné vojenské pušky môžeme zaradiť do niekoľkých skupín. Znamená to, že jeden typ zbrane je zároveň zhotovovaný v podobe samopalu, karabíny, pušky a ľahkého guľometu. Všetky verzie pracujú v samonabíjacom alebo automatickom režimu alebo s možnosťou streľby dávkou.
Karabína
...krátka, ľahká puška, ktorej hlaveň nepresahuje dĺžku 560 mm. Celková dĺžka zbrane nie je väčšia než 1000 mm. Karabína môže pracovať s odsuvným valcovým záverom alebo ako samo-nabíjacia alebo ako samočinná puška. Okrem zbraní, ktoré používajú strelivo určené pre pušky, existujú rovnako karabíny raže pištolí a revolverov. Karabína, ktorej kaliber sa zhoduje s kalibrom pušky je väčšinou jej skrátenou verziou. Karabína má menšiu stabilitu pri streľbe lebo má menšiu hmotnosť.
Guľomet
...sa dá najlepšie opísať ako väčšia automatická puška. Obyčajne má skladaciu podpornú dvojnožku. Väčšina guľometov má buď schránkový, bubnový alebo pásový zásobník. Členia sa na ťažké guľomety určené k použitiu na vozidle, lodi, vo vrtuľníku a ľahké, ktoré sa dajú ľahko prenášať. Ich charakteristickým znakom je vysoká hmotnosť v porovnaní s ostatnými zbraňami.
Samopal
...je krátka palná zbraň, ktorá pracuje ako samo-nabíjacia alebo samočinná. So samopalom sa strieľa od boku alebo z výšky ramien. Obvykle používa pištoľové náboje. Niekedy zostáva záver samopalu po nabití a natiahnutí v zadnej polohe (neuzamknutý systém), alebo sa posunie dopredu k nábojovej komore, kde sa uzamkne (uzamknutý systém). Pri neuzamknutých systémoch sa záver stisnutím spúšte uvoľní a tlakom pružiny premiestni smerom dopredu (tzv. streľba z otvoreného záveru). Tento typ zbraní má často pevný úderník. Uzamknuté systémy uvoľňujú pomocou spúšťového ústroja bicie kladivko. Kladivko potom udrie na zadnú časť úderníku, čím sa úder ďalej prenáša na zápalku na dne nábojnice.
Brokovnica
...s krátkou hlavňou je krátka, obyčajne jednohlavňová puška. Môže pracovať s lôžkovým záverom a sklopnou hlavňou, ako opakovacia puška so záverom ovládaným pohyblivým predpažbím či ako samo-nabíjacia zbraň. Ku streľbe sa väčšinou používa brokovnicové strelivo s hrubými brokmi alebo jednotnou strelou. Vedľa väčšiny brokovníc, ktoré mávajú hladký vývrt hlavne, existujú i zbrane opatrené drážkami a určené pre použitie jednotnej strely. Brokovnice majú najlepší stop-efekt zo všetkých zbraní.
Ostreľovačská puška
...slúži k zneškodňovaniu nepriateľských cieľov streľbou na veľkú vzdialenosť. Táto úloha kladie značné požiadavky na jej technické vlastnosti. Zbraň je preto osadená špeciálnou hlavňou, mieridlami a spúšťovým i záverovým ústrojom. Vyrába sa v rozličných podobách – ako opakovacia i samo nabíjacia. Väčšinou používa puškové náboje. Niektoré moderné verzie strieľajú nábojmi raže .50 BMG (12,7 mm), pôvodne určené pre veľkokalibrové guľomety Browning. Tieto ťažké ostreľovačské pušky boli skonštruované pre dostrel 1000 až 2000 metrov, pri ktorých dosahujú neuveriteľnú presnosť. Ostreľovačské pušky sa vždy dodávajú so špeciálnym vojenským ďalekohľadom, často vybaveným zameriavacím systémom.
Rýchlosť strely :
Od okamžiku, keď sa strelec rozhodne vystreliť, trvá asi 0,2 sekundy, než príkaz z mozgu dorazí k prstu na spúšti. Po ďalších asi 0,005s napichne úderník zápalku. Výbuch zápalky prebehne zhruba za 0,004s. Všetko dokopy trvá približne 0,2054s. Plameň zo zápalky zapáli prachovú náplň. Týmto spôsobom vzniká veľké množstvo plynov. Chemická reakcia prebieha ešte niekoľko okamžikov potom, čo strela opustí hlaveň. Po 0,004s je strela vytlačená z nábojnice a vydáva sa na svoju cestu vývrtom hlavne. Za ďalších 0,0012s opúšťa hlaveň. V závislosti na stúpaní drážok vývrtu a ďalších faktoroch má strela v okamžiku opustenia hlavne asi 3000 otáčok za sekundu. Pokiaľ sa „terč“ nachádza vo vzdialenosti 100 metrov, dorazí k nemu strela za 0,15s. Celkový čas, ktorý uplynie od výstrelu do zásahu cieľa je IBA 0,3606s (myslím, že na uhnutie strely „a lá Matrix“ nezostane veľa času ☺). Je zaujímavé, že strelec pocíti spätný ráz zbrane až 0,2s potom, čo strela opustí hlaveň.
A čo z toho vyplýva? Najväčšou „brzdou“ v tejto reakcii je náš mozog.
Rýchlosť strely je veľmi dôležitá, pretože ovplyvňuje veľkosť kinetickej energie – Kinetická energia hmotného bodu je množstvo práce, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby sa hmotný bod s hmotnosťou m zrýchlil z pokoja na rýchlosť v (rýchlosti sú samozrejme merané vzhľadom k inerciálnej sústave súradníc).
Kinetická energia v jouloch sa vypočíta podľa jednoduchého vzorca :
rýchlosť strely2 krát hmotnosť strely (v gramoch), a to všetko delené 2 = (výsledok) v jouloch
Náboje:
9 mm Luger
Náboje ráže 9 mm Luger obohatili trh v roku 1902 s uvedením samonabíjacích pištolí Luger. V roku 1904 sa táto zbraň spolu s nábojom stala súčasťou výzbroje nemeckej armády. Dokonca v roku 1985 sa americká armáda preorientovala z nábojov ráže .45 ACP, používaných v coltoch M1911, k strelivu ráže 9 mm Luger pre Berettu M92F. Väčšina štátov zaviedla bežnú celo plášťovú strelu, no niektoré štáty uprednostnili polo plášťový druh. Ráž 9 mm Luger tvorí v súčasnej dobe štandard NATO pre pištole a väčšinu samopalov.
0.45 ACP
Náboj vyvinul John M. Browning v roku 1905 pre svoju pištoľ Colt M 1911. Táto ráž sa oficiálne používala v krátkych strelných zbraniach amerických vojenských síl do roku 1985. Potom bola v súvislosti so zavedením pištolí Beretta 92F do výzbroje armády USA zamenená za náboje ráže 9 mm Luger.
5,56 x 45 NATO (.223 Remington)
Vývoj náboja .223 Remington je spojený s vývojom americkej útočnej pušky AR-15, ktorá sa neskôr stala súčasťou výzbroje pod označením M-16. Náboj vyvinul Robert Hutton, ktorý vychádzal z náboja .222 Remington. Americká armáda požadovala rýchlosť strely 330 m/s vo vzdialenosti 500 metrov Náboje tejto ráže sa stali súčasťou výzbroje americkej armády v roku 1964. Niesli označenie 5,56 mm Ball M193. Strela o hmotnosti 55 granov t.j. 3,56 gramov dosahovala rýchlosť 990 m/s. V roku 1980 inovovala náboj belgická firma FN. Vznikol nový náboj označovaný ako M855. Jeho strela má hmotnosť 62 granov (4 gramy). Tieto náboje sú v súčasnej dobe oficiálnym puškovým strelivom NATO.
.30 (7,62 x 33)
Náboj .30 vznikol v roku 1940 v spoločnosti Winchester s určením pre karabínu M1. Uvažovalo sa, že karabína nahradí Colt 1911 avšak neuspela. Tento náboj sa používal len do karabín M1, M2 a M3 ktoré sa v súčasnosti používajú už len na športové účely.
7,62 x 39 (vz. 43)
Tento náboj je ruskou obdobou amerického náboja .308 Winchester, ktorý je v NATO označovaný tiež ako 7,62 x 51 mm. Vznikol už v roku 1943, teda za 2. svetovej vojny. Pôvodne sa počítalo s použitím týchto nábojov pre ruskú samonabíjaciu karabínu SKS. No neskôr sa uplatnili i v AK-47. Väčšina tohto starého streliva má oceľovú lakovanú nábojnicu. Od konca studenej vojny a pádu železnej opony sa dajú tieto náboje zakúpiť v ktoromkoľvek štáte. Spoločnosť Colt dokonca vyrába v tejto ráži civilnú verziu armádnej pušky M-16. Tiež firma Ruger dodáva svoj model MiniThirty v ráži 7,62 x 39.
.30-06 Springfield (7,62 x 63)
Tento náboj vstúpil do služieb amerických ozbrojených síl v roku 1906 v spojení s opakovacími puškami Springfield modle 1903. Označenie .30-06 bolo odvodené od nábojov ráže .30 (presnejšie .308) a od roku zavedenia 1906. Náboj 1903 bol pôvodne osadený strelou s guľatou špičkou o hmotnosti 220 granov, t.j. 14,3 gramov, ktorá opúšťala hlaveň rýchlosťou 700 m/s. Neskôr pri špicatej strele bola hmotnosť znížená na 150 granov t.j. 9,7 gramov. Oficiálny názov bol Ball Cartridge Calibre .30 Model 1906 a v skrátenej podobe .30-06. V roku 1926 došlo k ďalšej úprave náboja, ktorý dostal strelu o hmotnosti 172 granov, t.j. 11,1 gramov a nové označenie Ball Calibre 30 M1. V roku 1940 sa armáda vrátila k staršej strele (9,7 gramov). Za 2. svetovej vojny sa používal v puškách Garand. Táto ráž bola nakoniec nahradená kalibrom 7,62 x 51 NATO.
. 308 Winchester
Vojenské označenie tohto náboje znie 7,62 x 51 NATO. Od roku 1953 tvorí súčasť výzbroje Severoatlantickej aliancie. Spoločnosť Winchester získala v roku 1952 povolenie predávať toto strelivo aj na civilnom trhu pod označením .308 Winchester. Príslušníci americkej armády tieto náboje používali pri streľbe z M-14 a M-60. V Európe sa tieto náboje uplatnili v puškách FN-FAL a v guľometoch FN-MAG. Ozbrojené sily NATO používali toto strelivo do roku 1980. Severoatlantická aliancia potom zvolila štandardnú ráž 5,56 x 45 mm. Náboj .308 Winchester sa naďalej používajú v rôznych guľometoch a ostreľovačkách.
7,62 x 54
Ruské náboje 7,62 x 54R sú rovnako označované ako 7,62 x 53R. Pochádzajú z roku 1891, keď boli vyvinuté pre opakovacie pušky s odsuvným valcovým záverom Mosin-Nagant model 1891. Pôvodne mali guľatú špičku, avšak v roku 1909 boli nahradené strelou s ostrou špičkou o hmotnosti 150 granov. Táto ráž bola za 2. svetovej vojny štandardnou vo výzbroji ruských vojenských jednotiek. V súčasnosti sa uplatňuje pri streľbe z guľometov a ostreľovačských pušiek SVD.